Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ

Implementation of the common foreign and security policy – annual report 2025

Bola som proti výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ za rok 2025. Dokument podľa mňa viac pracuje s normatívnymi ambíciami než s reálnym zhodnotením možností a limitov, ktorými Európska únia v zahraničnej politike disponuje. Správa len okrajovo berie do úvahy rozdielne historické skúsenosti, záujmy a priority členských štátov a vytvára dojem, že ďalšie prehlbovanie jednotného postupu je možné bez dostatočnej politickej zhody. V citlivých geopolitických otázkach pritom chýba väčšia opatrnosť a dôraz na pragmatizmus. Zároveň mi v nej chýba otvorenejšia analýza slabých miest doterajšej spoločnej politiky a jej skutočných dopadov na bezpečnosť a ekonomické záujmy členských krajín. Zahraničná politika EÚ by mala stáť na realistickom prístupe, rešpekte k národným kompetenciám a hľadaní konsenzu, čo táto správa podľa môjho názoru nedostatočne odráža.

Implementation of the common security and defence policy – annual report 2025

Nemohla som podporiť prijatie výročnej správy o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ za rok 2025. Hoci si uvedomujem zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v Európe, považujem tento dokument za príliš schematický a málo ukotvený v reálnych možnostiach Únie a jej členských štátov. Správa smeruje k rozsiahlejšiemu presunu rozhodovania v oblasti obrany na európsku úroveň, bez jasného zohľadnenia toho, že obranná politika je úzko spätá s národnou zodpovednosťou, verejnou podporou a rozpočtovými možnosťami jednotlivých krajín. Nedostatočne sa venuje otázke, kto a za akých podmienok bude navrhované ambície financovať a ako sa zabezpečí ich praktická realizácia. Zároveň chýba triezve zhodnotenie vzťahu k NATO a jasné vymedzenie pridanej hodnoty nových iniciatív. Bez širšieho politického konsenzu a realistického prístupu nemožno budovať dôveryhodnú a udržateľnú európsku obranu.

Just transition directive in the world of work: ensuring the creation of jobs and revitalising local economies

Tento návrh som podporila preto, lebo reaguje na realitu, že transformácia nie je len technologickou výzvou, ale zásadnou zmenou každodenného pracovného života ľudí v regiónoch. Ak má byť táto zmena úspešná, musí byť riadená, predvídateľná a sociálne ukotvená – nie ponechaná výlučne na trhové mechanizmy. Za dôležité považujem, že správa kladie dôraz na plánovanie zmien v podnikoch vopred, zapojenie zamestnancov do rozhodovania a posilnenie práva na vzdelávanie počas pracovného času. Tým sa znižuje riziko náhlych prepúšťaní a sociálnych otrasov, ktoré by najviac zasiahli menej rozvinuté regióny. Pozitívne vnímam aj dôraz na „právo zostať“ – teda vytvárať pracovné príležitosti tam, kde ľudia žijú, a nie nútiť ich odchádzať za prácou. Spravodlivá transformácia má byť nástrojom regionálneho rozvoja, nie zdrojom ďalších nerovností.

Safeguarding and promoting financial stability amid economic uncertainties

Správu som podporila, pretože upozorňuje na rastúce systémové riziká, ktoré môžu v prípade zanedbania ohroziť stabilitu európskej ekonomiky ako celku. Skúsenosti z posledných rokov ukázali, že finančné otrasy sa rýchlo prenášajú medzi sektormi aj krajinami a ich dôsledky napokon znášajú občania. Za kľúčové považujem, že dokument nezužuje diskusiu len na bankový sektor, ale venuje pozornosť aj menej regulovaným oblastiam finančného trhu, vrátane nebankových aktérov a nových foriem finančných nástrojov. Práve tam vznikajú riziká, ktoré môžu zostať dlho nepovšimnuté. Rozvoj kapitálových trhov môže byť prínosom, len ak bude sprevádzaný primeranými pravidlami, dôsledným dohľadom a lepšou pripravenosťou na krízové situácie. Finančná stabilita musí zostať verejným záujmom, nie vedľajším produktom trhu.

Humanitarian aid in a time of polycrisis – reaffirming our principles for a more effective and ambitious response to humanitarian crises

Správu som podporila, pretože reaguje na vážnu krízu globálneho humanitárneho systému, ktorá má priame dôsledky na milióny ľudí odkázaných na základnú pomoc. Dramatický pokles medzinárodného financovania a oslabovanie multilaterálnych mechanizmov ukazujú, že humanitárna pomoc nemôže byť považovaná za samozrejmosť, ale musí zostať jasnou politickou prioritou. Za dôležité považujem, že správa kladie dôraz na zachovanie humanitárnej pomoci ako nástroja záchrany životov, nie ako prostriedku politického tlaku či geopolitických záujmov. Pripomína, že účinnosť pomoci sa nemeria len rýchlosťou alebo objemom finančných prostriedkov, ale aj dôveryhodnosťou, transparentnosťou a rešpektovaním medzinárodného humanitárneho práva. Pozitívne vnímam aj dôraz na praktické fungovanie pomoci v krízových regiónoch, vrátane lepšej prípravy na krízy a uznania úlohy žien priamo v teréne. Európska únia má zodpovednosť konať tak, aby jej humanitárna politika bola stabilná, predvídateľná a založená na solidarite, nie na krátkodobých politických kalkuláciách.